Rodinný putovný tábor hrebeňom Malej Fatry 2007

V dňoch od 7. júla do 9. júla 22.7. sa uskutočnil v poradí 2. ročník rodinného putovného tábora Malá Fatra ’07, ktorého sa zúčastnilo celkove deväť osôb, z toho dvaja fotríci, ostatní teenegeri; celkove zo štyroch rodín. Okrem toho jedna väčšia rodina - Miklášovci z Nitry, svoje dve ratolesti i nás všetkých prišli vyprevadiť až do Vríčanského sedla.

Bola to zatiaľ moja prvá hrebeňovka Malej Fatry. Možno aj preto sa mi páčila; ale asi to bude skôr kvôli tomu, že tieto prázdniny som si voľajako viac obľúbil hory. Ale k tomu mi mohla prispieť aj táto hrebeňovka.
Počasie: Bolo celý čas pekné, lebo na každom počasí sa dá nájsť voľačo pekné. No pri tej búrke v závere, nebolo mi veru všetko jedno. Alebo mi bolo skoro všetko jedno, napríklad aj ten lejak s vetrom a krúpami... No okrem tých bleskov - iba som sa modlil, aby nedošli až k nám. Ale ja si myslím, že aj takéto počasie robí hory zaujímavými.
Spoluturisti: Boli fajn, nespomínam si na žiadne veľké hádky. Ja by som sa im chcel za to všetkým poďakovať, osobitne však Karolovi za zorganizovanie akcie a jej veleniu, a tiež za to, že spolu s p. Augustínom povzbudzovali počas cesty a zrejme aj niesli zodpovednosť.
Ešte pár zaujímavosti: Napríklad sa splnil môj malý sen, ktorý bol vidieť medveďa normálne v prírode. Mohol mať len niečo vyše mňa, ale bol pomerne blízko. To bolo prvý deň na Kľaku. Niektorí z nás sme tiež videli dvoch jeleňov, jelenicu, stromy, ktoré ukazovali smer vetra, a rôzne iné veci.
Celkové hodnotenie: Som veľmi rád, že som mohol ísť, len škoda že sme pre počasie nechať tak poslednú ( asi aj najkrajšiu) časť hrebeňovky. Ale vďaka Bohu za to, že sme prešli to, čo sme prešli.
Ondrej Mikláš, 16 r., Nitra

Keďže to bola moja prvá skúsenosť s horami tohto druhu, na nejaké veci som si musel zvykať. Najťažšie mi bolo v sobotu, prvý deň, hlavne popoludní, ostatné dni už boli v pohode. Problémy som mal s nastavením batoha, topánkami - oboje som mal prvý raz. Ale vďaka súputníkom som to zvládol; bola pohoda, dobre sa šlapalo, tempo sa dalo stíhať. Dosť zlé bolo, že nás zastihla búrka, ale aj to bol úžasný zážitok. Krásne hory a ešte lepšia partia. Nabudúce určite pôjdem znovu.
Ondrej Augustín, 16 r., Trnava

V prvom rade sa chcem poďakovať organizátorovi za super pripravenú a organizačne zvládnutú hrebeňovku, "až na tie baterky do fotoaparátu". Zvlášť ma prekvapil a potešil- ako doteraz neskúseného hrebeňovkára - podrobný návod ako sa zbaliť a čo si zobrať, horšie bolo, že pri tempe vedúceho niet kedy potrebné veci použiť. So zdravotným problémom aký mám, i keď som o 10 rokov mladší ako napr. organizátor, som nasadenému tempu vôbec nestačil, o to viac ma prekvapila ohľaduplnosť a pochopenie mladých kamzíkov, ktorí bez problémov zvládali moje vrtochy. Pondelkový nebeský krst bol náročnou, ale dôstojnou bodkou za hrebeňovkou, len škoda, že matka príroda bola proti jej dokončeniu. Za všetko srdečne Ďakujem.
Miloš Augustín (otec rodiny so 4 deťmi), Trnava