Látky ´98

Tábor sa uskutočnil v Látkach - Poliankach pri Detvianskej Hute počas jarných prázdnin v dňoch 21. až 28. februára 1998 a zúčastnilo sa ho 14 rodín.

Horšie, t.j. "anti-rodinné" ubytovanie - viacposteľové chlapčenské a dievčenské miestnosti. Keďže je to výlet rodín, kedy má byť rodina spolu, keď nie na dovolenke? Niektorým manželom bolo za sebou "veľmi smutno". Škoda, že nebolo snehu a nelyžovalo sa, ale náhradný program bol vyhovujúci (krížové cesty v mraze a vetre mali "čosi do seba").
Perfektná akcia - pozvanie p. farára na sv. omšu v ubytovni "dohnalo" k slzám nejednu babičku, ktoré sme z priľahlej "samoty" k nám pozvali.

Dobruckí, Bratislava

Keby nebolo organizátora, nezažili by sme žiaden tábor. Ja som totiž nemohla ísť s manželom, potom mi ochorel 4-ročný syn Marián. Moje dve staršie deti však ochotne vzal aj bez rodičov. Ja som sľúbila, že po víkende pricestujem, ale tiež som ochorela a mohla som ísť až vo štvrtok. Prišla som rovno na večernú sv. omšu. Moje deti by prišli o pekné prázdniny. V piatok bola Krížová cesta, pre mňa nezabudnuteľná. A moje deti boli veľmi spokojné, hoci sa im po dvoch dňoch roztopil sneh. V budúcnosti by som sa chcela ešte zúčastniť rodinného tábora s celou rodinou, lebo sa tam žije ako jedna veľká rodina.

D. Eibenová, Bratislava

Veľmi radi spomíname na tento tábor, lebo sme načerpali hlavne po duchovnej stránke. Dávid si našiel nových kamarátov. Manžel o tom nadšene rozpráva a snaží sa preberať duchovný život v rodine, ako mu poradil miestny kňaz. Ak nám to vyjde, radi by sme išli aj nabudúce.

Kolarčíkovci, Sabinov

Veľmi som sa potešila, keď som objavila aj v slovenských KN oznam HKR o dovolenke počas jarných prázdnin. A bolo to tu! Marec 1988. Cesta rýchle ubiehala, kraj sa menil, zákruty, hore-dolu, a sme na Látkach. Schádzame sa, vybaľujeme veci. Navečeriame sa, zoznamujeme sa, modlíme sa prvý ruženec. Deti sa zbližujú a cez deti aj rodičia. Na druhý deň ráno, keďže je nedeľa, ideme do kostola v Detvianskej Hute. Prišli sme ako medzi svojich. Ochotný a otvorený kňaz nás navštívil ešte dvakrát a odslúžil nám sv. omšu v chate. Bol to týždeň nádherných prázdnin. Výlet na Drahovú (1115 m), keď nás zastihla snehová fujavica a my sme s malými deťmi kráčali proti nej ako vyhnanci. Krásne slniečko, keď sme vyšli k prameňu Ipľa. Modrá obloha bez jediného mráčika pri výstupe na Jaseninu. Stolnotenisový turnaj, spoločné hry. Ranné a večerné modlitby, spoločný ruženec, spoločná krížová cesta, spoločné rozhovory, spoločné jedlo... Slovom, bolo veselo, voľne a dobre. Na záver patrí vďaka organizátorovi Karolovi a srdečný pozdrav všetkým účasrníkom.

Terézia Súkopová, časopis Rodinné spoločenstvo 6/1998.

Na rodinný tábor HKR v Látkach veľmi radi spomíname my rodičia aj deti. Máme nezabudnuteľné spomienky na spoločne strávené chvíle pri sv. omšiach, spoločných krížových cestách (tá krížová cesta od Dr. Jozefa Hloucha nám každý rok slúži, keď si u nás v Malackách konáme krížovú cestu ako rodinné spoločenstvo), spoločných poobedňajších hrách s deťmi, ranných a večerných zamysleniach... Spoznali sme veľa zaujímavých veriacich ľudí, ktorí boli pre nás povzbudením. Dni jarných prázdnin boli pre nás veľkým obohatením.

Vlado + Dagmar a deti Uhrovci, Stupava