Letný rodinný tábor Huty 2007

V Hutách, v Západných Tatrách sa v dňoch od 4. 8. do 11. 8. 2007 uskutočnil rodinný tábor Hnutia kresťanských rodín na Slovensku (HKR). Zúčastnilo sa ho celkove 20 rodín z rôznych miest Slovenska a katolícky kňaz - jezuita P. Ladislav Csontos, ktorý poskytol rodinám jednak službu exercitátora, ako aj kňazskú službu.

Rodinný tábor bol vynikajúci a všetci, teda ja aj moje deti sme sa cítili ako Peter a Ján na hore, kde povedali "Pane, dobre je nám tu..."
Zigovci, Púchov

O Hutách toho síce veľa nepopíšem (aj keď by sa dalo písať o prírode, prostredí, vzduchu,...), ale aspoň o tom tábore by sa niečo dalo.
Boli to vlastne duchovné cvičenia pre rodičov a tábor pre deti, a tiež škola pre ich animátorov – “vlkov“. Rodičia absolvovali tieto cvičenia počas troch dní zo šiestich + dvoch kúskov sobôt.
Ostatné dni sme sa mohli venovať naplno Západným Tatrám a podobným výletom. Istá časť našej rodiny (Miklášovcov) sme sa im venovali až tak naplno, že sme na oboch túrach v Roháčoch celkom slušne premokli. Hlavne v piatok, kedy som sa po stredajšej skúsenosti rozhodol, že v pršiplášti nepôjdem, lebo sa v ňom zle kráča a že radšej zmoknem. A tak som teda zmokol. Do poslednej nitky - ako sa hovorí. Ale keď som pretrpel to počiatočné premokanie nitiek, tak neskôr bol ten dážď celkom príjemný.
Ešte som nespomenul prvú – nedeľnú túru: Kvačianska a Prosiecka dolina, tak ju spomínam aspoň takto, jednou vetou. Čo sa týka tých duchovných cvičení, že vraj to bolo čítanie zo Sv. Písma o sv. Petrovi, potom pár slov o tom od otca Laca Csontosa a nakoniec dlhé, dlhé rozjímanie, čo by mňa až tak trápiť nemuselo.
Mňa a hlavne mojich rovesníkov však podstatne viac trápilo to naše animátorstvo. Mali sme teda zabaviť a viac-menej sa aj postarať o mladšie deti. Najprv mi to síce pripadalo v pohode, no potom, keď som si to trošku uvedomil, mi to už tak v pohode nepripadalo. No a keď som zistil, že mám zabaviť najmladšie deti (“chrobáčikov“), to mi už v pohode nepripadalo vôbec. Nakoniec to ale predsa len bolo v pohode. Osvedčila sa totiž moja podvedomá taktika: nesprávať sa k deťom ako k detičkám, ale ani ako k detiskám. To znamená, že nepiplať sa s nimi ako s malinkými, lebo ja si myslím, že oni potom majú taký pocit, že ich beriem ako hlúpučkých krpcov. Ale na druhej strane ich zase nesmiem tyranizovať, lebo tu opäť pociťujú menejcennosť. Musím sa k nim správať skoro ako k seberovným. “Skoro“ preto, aby si zase nedovoľovali každú somarinu čo ich napadne. Možno sa ale mýlim – v tom prípade sa budem tešiť, keď mi o tom dáte vedieť(jankomiklas&gmail.com). A taktiež sa osvedčilo moje pohlavie, keďže muži sú vraj od prírody autoritatívnejší, proste, že ich deti viac poslúchajú. (Pripomínam, že pri skupinke “chrobáčikov“ som bol jediný chlapec - animátor.)
To by bolo zatiaľ odo mňa všetko. Ďakujem za pozornosť a ešte samozrejme ďakujem aj Husárovcom, otcovi Lacovi, Pánu Bohu a všetkým ostatným organizátorom za organizáciu.
Janko Mikláš, 15 r., Nitra

Rozcvičku som mala veľmi rada, nemala som rada nacvičovanie, jedla som čučoriedky a bolo ich tam veľa.
Anna Miklášová, 6 r., Nitra (zapísala sestra Alžbetka)

Rada som chodila na turistiku a von. Nacvičovali sme a hrali divadlá. Boli sme na Bielej skale a na Sivom vrchu. Išla som ja, Anna a Kajka a s nami išli mamičky. Hľadali sme kamene ktoré nám niečo pripomínali a stavali sme ich do trávi. Keď sme už boli tesne pod Sivým vrchom, začala búrka. Išli sme späť a boli sme celí premočení a spievali sme si. Tešila som sa, keď sme boli späť.
Alžbeta Miklášová, 8 r., Nitra

Najviac sa mi na túre páčila posledná. Vtedy sme išli na Bielu Skalu a ďalej na Sivý Vrch. Pred ním boli dve reťaze po ktorých sa išlo dosť ťažko. Na Sivom Vrchu sme sa odfotili aj s ostatnými ktorí tam boli z nášho tábora. O chvíľu začalo popŕchať tak sme išli ďalej. Nevrátili sme sa späť tou istou cestou, ako sme na začiatku chceli ale išli sme na Brestovú a odtiaľ dole. Cestou sme poriadne zmokli. Zišli sme neďaleko od Zuberca. Onedlho išiel okolo autobus, traja chlapci z tábora. Keď sme im kývali autobus zastal. Zrovna prišlo aj auto ktoré malo doviezť šoférov k autám. Ostatní nastúpili do autobusu. Ten nás vysadil v Zuberci pri kostole. Tam sme počkali autá. Keď sme sa vrátili mali sme všetko mokré. Prezliekli sme sa a išli na omšu, potom na večeru a ešte sme všeličo hrali.
Lucia Miklášová, 11 r., Nitra

Bavilo ma nacvičovať divadlo, páčil sa mi modrý slizniak pri Roháčskom vodopáde, plesá a kopce.
Jakub Mikláš, 13 r., Nitra

Tento rok už štvrtýkrát sme prežili svoju dovolenku na rodinnom tábore v spoločenstve kresťanských rodín v prekrásnom prostredí Roháčov. Už si ani neviem predstaviť, že by som svoju dovolenku trávila niekde inde a s niekým iným. Vraciame sa odtiaľ oddýchnutí, plní nových dojmov i priateľstiev, najmä čo sa týka našich deti. Majú nových kamarátov, ich spoločné stretnutia naďalej pokračujú a ja som veľmi rada, že aj oni prežili krásny týždeň a sú naplnení. Mali sme nádherné počasie, dobru stravu, ale ešte lepšia bola tá duchovná - denne sme sa stretávali s Ježišom, na svätej omši, v slovách milého otca Csontosa, vo chvíľach meditácií, v živých obrazoch z evanjelia predvádzaných našimi deťmi, a tiež vo vrchoch. Nezabudnuteľnými sú pre mňa tieto dovolenky pravé vďaka namáhavým výstupom na tie najvyššie končiare. Odmenou nám boli úžasné pohľady na okolité vrchy, na všetko v dolinách. Mávam pocit, že opúšťam všetko malicherné a prízemné, čo ma ťaží tam dolu a veci potom vidím inak. Som veľmi šťastná a vďačná manželom Husárovým, že v dnešnom hektickom a uponáhľanom čase dokážu vyhľadať tie najkrajšie kúty našej vlasti a umožniť nám všetkým, ktorí sa chceme na chvíľu zastaviť a stretnúť s Ježišom, so sebou samými aj v spoločenstvách navzájom, prežiť tie najkrajšie týždne roka. Úprimná vďaka celej ich rodinke, otcovi Csontosovi i vám všetkým, s ktorými sme sa mohli stretnúť... Nech vás Pán aj naďalej žehná a pomáha vo vašej práci.
rodina Kaššovicová, Melčice

Milí priatelia v Kristu,
po krásnom týždni prežitom v spoločenstve ľudí v malebnom prostredí oravsko-liptovskej prírody som sa ocitol v zhone všedných povinností a starostí... a na dovolenkové táborové spoločenstvo mi zostáva "iba" krásna spomienka.
Chcem sa aj touto cestou poďakovať všetkým účastníkom rodinného tábora (rovesníci, teenegeri, deti vrátane mravcov), že som sa medzi vami cítil ako v malom nebi a ešte dlho budem čerpať životnú energiu, ktorú som medzi Vami na duchu a na tele počas tábora nadobudol.
Moje ďakujem na prvom mieste patrí nesporne organizátorovi tábora Karolovi (+ manželke a jeho celej rodine za podporu ), za dar, ktorý dostal od Pána, a ktorý 100%-ne pre radosť a potešenie iných rozdáva. Ďalej ďakujem otcovi Ladislavovi, ktorý nás kŕmil Božím slovom a vysluhovaním sv. omší.
Najväčšia moja vďaka však určíte patrí Tomu, ktorý ma urobil kresťanom, dal mi nesmrteľnú dušu, zmysly, rodinu, bratov, a tiež svojho milovaného Syna, aby som mal aj ja s ním podiel ...
Miroslav Mišo, otec rodiny so 7 deťmi-dievčatami, Nové Mesto nad Váhom

Je cca 18 dní od dovolenky, ale mňa pri spomienke na ňu stále obchádza taký príjemný, lahodný pocit a aj nostalgia za ňou. Pre nás to bola veľmi povzbudzujúca akcia. Vidieť pospolu toľko silných rodín, ktoré dokážu vyjsť zo seba (veľkí i malí) a vytvoriť hoci len na 1 týždeň novú veľkú rodinu - to sa mi zdá úžasné a v tom vidím ohromné Božie pôsobenie. Ja a možno aj Laco (práve preto, že máme malú rodinu) vnímame viacpočetné rodiny ako zázraky Božej lásky a dôkaz, že Boh rodiny drží na svojej hrudi, a to je to, čo mňa najviac povzbudilo na tomto rodinnom tábore. Je mi jasné, že každá rodina má svoje problémy, ale to, že i napriek tomu fungujeme a ideme dopredu, to je úžasné.
Nám vyhovovala kombinácia duchovných cvičení s telesnou aktivitou. Sedieť 6 dní vnútri a počúvať pátra by sa mi nepáčilo, a 6 dní chodiť po Roháčoch by som nevládala. Spojenie týchto dvoch bolo pre nás ideálnym riešením.
Celkovo dojem z rod. tábora máme veľmi dobrý a aj touto cestou sa chceme poďakovať za neúnavnú prácu v prospech iných rodín a za to, že sme s vami mohli pár dni pobudnúť. Pán nech je s vami a nech vám žehná. Shalom!
Laco a Katka Gunčagovci, Bratislava