Zimný rodinný tábor Hnilčík 2012

Na tohtoročnom rodinnom tábore HKR v Hnilčíku sa zúčastnilo 20 rodín zo západného Slovenska, s deťmi od troch do 23 rokov. Počas celého pobytu nám Pán Boh doprial výborné počasie a skvelé podmienky na lyžovanie aj korčuľovanie. Kým prvá časť tábora spolu s karnevalom, pantomímou a výchovným a zábavným večerným programom sa niesla vo veselšom duchu, druhá časť, počnúc popolcovou stredou, bola zameraná na zmierenie s Bohom a na zmierenie v rodine. K tomu bol tematicky zameraný aj program, tzv. Večer zmierenia pod vedením duchovného otca Petra, ďalej adorácia, téma novej evanjelizácie a krížová cesta dedinou. Nakoniec, pred odchodom, zúčastnené rodiny finančnou zbierkou prispeli miestnej obyvateľke, ktorej požiar zničil dom.

Tak ako po minulé roky, tak i tento tábor bol skvelý, ba povedali by sme výnimočne dobrý. Zrejme každý účastník vedel patrične oceniť pešie chodenie ku vleku bez balenia a štartovania auta. A cítili sme, že to bol zvlášť požehnaný čas aj preto, že sme mali Eucharistiu v stálej blízkosti v provizórnej kaplnke. Veľká vďaka za tieto milé zmeny. Páčili sa nám netradičné večery s otcom Petrom (hudobný večer so zamyslením i večer zmierenia s "pribíjaním našich hriechov na kríž), stmelovacia atmosféra na krížovej ceste pri nesení kríža i pri pálení hriechov v snehu. Oceňujeme i pekný večer s Kleinovcami a s Martuškou so zvlášť vhodnými témami pre súčasnosť. Celkovo hodnotíme tábor ako pohodový, kde si mohol každý účastník - dospelí i deti prísť na svoje. My sme sa cítili veľmi dobre a za to vďačíme Bohu ako aj neúnavným obetavým a trpezlivým organizátorom. Ešte raz veľká vďaka.

Ivan, Katarína, Veronika a Zuzka Benkoví, Bratislava

Na tábore kresťanských rodín som bol už viackrát, ale vždy mám naň pekné spomienky. Keď som sa tento rok prihlásil na tábor, tešil som sa hlavne na to, že počas jarných prázdnin nebudem sedieť doma, ale že si zalyžujem. Tento cieľ sa mi splnil, ale oveľa viac ma potešili iné veci, kvôli ktorým je tento tábor výnimočný. Najviac ma potešilo to, že sa ľudia k sebe navzájom nesprávajú ako cudzí, ale každý sa ku každému správa priateľsky. Nemajú voči sebe predsudky a tvoria spolu jednu veľkú rodinu, ktorej hlavou je Kristus. Veľkým prínosom bola prítomnosť kňaza, ktorý bol vždy ochotný porozprávať sa, prípadne poskytnúť sviatosť zmierenia. Som vďačný za to, že som odišiel z hluku každodenného život do ticha Kristovej prítomnosti a mohol som sa s ním pozhovárať v oltárnej sviatosti. To mi dodalo silu opäť prekonávať každodenné prekážky s Bohom a už teraz sa teším na ďalší tábor Hnutia kresťanských rodín.

Ján Zigo, 16 r., Púchov

Veľmi som si oddýchla a aj zalyžovala. Deťom sa tiež páčilo, aj napriek tomu, že Paťka (5 r.) jeden deň preležala v horúčke a nemohla sa zúčastniť karnevalu, na ktorý sa tešila. Na druhej strane, vyskúšala všetko, čo mohla, ešte aj snoubord. Páčilo sa mi, že Dominik (7 r.) sa aj sám vybral na veľký vlek, keď ho už malý nebavil. Škoda len, že s nami nemohla cestovať aj najstaršia Viki, ktorá bola po operácii slepého čreva.

Dagmar Bitarovská, Ratnovce

Bola to naša najlepšia dovolenka, ktorú sme doteraz spolu prežili. Manžel už doma prestával chodiť do kostola, no na rodinnom tábore ani raz nechýbal na svätej omši; aktívne a dobrovoľne sa zapájal do duchovného programu. Myslím, že lepšie si uvedomil, že syn očakáva väčšiu autoritu zo strany otca, ako od mamy. Medzi nami prišlo ku krásnym zmenám. Spolu sa prežehnávame, modlíme, jeme, spolu ideme do kostola. To “spolu“ pre niekoho je samozrejmé, no u nás je to niečo nové. Môj manžel je perfektný človek s veľkým srdcom a rodina je pre neho všetkým, ale akosi tam chýbal Boží duch. Vďaka rodinnému táboru a perfektnému kolektívu sa to napravilo.
Ďakujem aj iným rodinám, ktoré ho prijali. Ani si neviete predstaviť ako mu to pomohlo. Pokiaľ by to bolo možné, chceli by sme sa s rodinami stretávať aj mimo rodinného tábora. Pán Boh zaplať za všetko.

Viola Csivreová, Miloslavov

Počas jarných prázdnin sme sa zúčastnili rodinného tábora HKR. Cestovali sme zo západného Slovenska až na východ. Môj prvý dojem hneď po príchode bol rozpačitý. Mala som obavy aké budú izby, spoločné sprchy a záchody, no nakoniec to nebolo také zlé, ako som si myslela. Veľmi ma potešilo, že kopec bol hneď za našou ubytovňou. Svah bol dobrý, aj pre slabších a aj pre náročnejších lyžiarov. Keďže svah nebol taký rozľahlý ako minulý rok, celý čas sme boli spolu, vídali sme sa častejšie a mohli sme si viac pokecať. Neďaleko ubytovne bolo klzisko, ktoré sme tiež vyskúšali. Po náročnom lyžovaní sme sa išli odreagovať do termálneho kúpaliska vo Vrbovom. Veľmi zaujímavé bolo naše zoznamovanie v prvý deň. Niektoré rodiny som poznala z minulého roka, no boli tu i nové rodiny, s ktorými sme sa mohli spoznať. Pre nás deti boli na ubytovni pripravené rôzne zaujímavé hry v skupinkách. Mali sme tam aj karneval. Bolo tam veľa zaujímavých masiek. Nevýhodou ale bolo, že miestnosti boli malé, a aj keď sme sa hrali, nemali sme veľa priestoru. Počas rodinného tábora sme vstúpili do pôstneho obdobia. Na Popolcovú stredu sme sa samozrejme postili, bez mäsa a sladkostí. A ešte sme si v tento dôležitý deň ťahali lístočky s menom toho, komu sme sa snažili byť “soľou“. Mohlo to byť napríklad prostredníctvom modlitby, ale aj fyzickej pomoci... Napríklad, priniesť jedlo na stôl, porozprávať sa s ním alebo mu niečo darovať. Trvalo to až do piatku, keď sme si hovorili, či niekto pocítil prítomnosť našej “soli“. Ďalšou zaujímavosťou a takou novinkou bola krížová cesta v dedine, pri ktorej niektorí menej oblečení trochu vyzimili, no najmä sme sa duševne posilnili. Ešte teraz spomínam na krásne prežitú lyžovačku a priateľov, ktorých som tam spoznala a dúfam, že sa ešte s nimi stretnem a opäť prežijeme týždeň plný nezabudnuteľných zážitkov.

Janka Hroššová, 12 rokov, Topoľčany

Týždeň strávený na zimnom tábor HKR v Hnilčíku bol pre našu rodinu veľkým požehnaním. Už pri zvažovaní či do tábora pôjdeme alebo nie, rozhodla potreba prežívania spoločenstva s inými kresťanskými rodinami a načerpanie duchovnej sily pre ďalšie obdobie. Snažíme sa vychovávať naše deti vo viere k Bohu a ku Kristovi, ale vidíme, že väčšina ich spolužiakov, kamarátov a nakoniec celá naša spoločnosť ide opačným smerom. Človek musí hľadať oporu a tábor nám ju poskytol. Vidieť menšie, aj väčšie deti ako sa zúčastňujú na sv. omši, alebo modlitbe bolo veľkým povzbudením aj pre naše deti. Možno si uvedomili, že sú aj iné deti, ktoré chodia do kostola a chcú byť iné, lepšie..., že zábava nemusí byť iba hlučná alebo pri počítači alebo televízore. Pre nás ako rodičov bolo tiež povzbudením, že počas nočnej adorácie pred sviatosťou oltárnou sme si všimli, že za nami kľačia naše deti, pričom sme ich ani nevolali. Tu ma napadá, ako je ľahké prežívať vieru v prostredí veriacich ľudí. V realite sekulárnej spoločnosti to už také ľahké nie je. Kristus nás ale vyzýva - „Vy ste soľou zeme, ak soľ stratí chuť, čím ju osolia?“ (toto bol aj jeden z evanjeliových veršov, ktoré sme preberali v skupinkách v tábore). Ak hľadíme na Ježiša ako na svoj vzor, vidíme, že na jednej strane koná, učí, uzdravuje, odpúšťa a na druhej strane odchádza na odľahlé miesto, aby sa modlil. Aj pre nás platí, ak nemáme nemôžeme dávať. A presne o tom bol tábor - prísť načerpať duchovnú silu, vrátiť sa domov a pokračovať v šírení pravdy a lásky v práci, v škole a všade kde sa nachádzame. Rodinný tábor bol dokonalým oddychom nielen pre ducha, ale aj pre telo. Dopoludnia sme sa lyžovali a popoludní sa strhol hokejový zápas na ľade a na korčuliach. Niekedy sa stávalo, že otcovia sa nechali strhnúť a prežívali hru viac ako ich deti :-). Zorganizovať takýto tábor chce strašne veľa času a energie. Ďakujeme všetkým organizátorom za obetavosť a všetkým rodinám za pekné spoločenstvo.

Peter a Eva Laudonoví, 3 deti, Topoľčany

..očami detí..

Alex Klein, 5 rokov	Andrej Zigo, 7 rokov	Dominik Bitarovský, 7 rokov	Anička Kleinová, 9 rokov	Viktória Bitarovská, 9 rokov

..očami fotoobjektívov..